Tris + Cora

Miesto: Antagora a jej okolie
Počasie: Zima a sem tam zasneží
Poradie: Cora a Tris

Zrovna som bola v lese v podobe vlka. Milovala som tú voľnosť čo som mala keď som bola vlk. Všetky starosti a problémy boli preč. Bola som len ja a voľnosť. Mohla som si robiť čo chcem. Nieže by som svoj ľudský život nemala rada ale na tom vlčom bolo niečo neopísateľné. A preto vždy keď som mala trochu času alebo som bola sama tak som neváhala a šla som do lesa ako vlk. Celá natešená som behala po lese a sem tam som si aj niečo ulovila. Už som takto bola dosť dlho a ani som nevedela koľko hodín ubehlo. Keď som bola vlkom tak som nevnímala čas a preto som netušila ako dlho som tu. Bolo mi to aj jedno. Nikto ma nehľadal a keby aj ano tak každý vie kde sa nachádzam takže nie je problém ma nájsť. Ale teraz som si užívala tú voľnosť ktorú som mala.
Ani neviem ako dlho som takto behala po lese ale už som cítila že je čas sa vrátiť. A tak som pribehla na kraj lesa a tam som sa premenila na človeka. Potom som išla do mesta sa prejsť.

Teple oblečná se procházím lesem, no spíš kolem něj právě jsem měla namířeno na louku, kde se dostanu ke staré jabloni, byla překrásná i v zimě, jeji zmrzlé větve se třpytili všemi barvami jako ducha, byla to opravdu krása, opráším kámen, jež byl zasněžení a usadím se na něj Jak dlouho to bylo, co jsem tu naposledy byla na jaře, většinu času jsme trávila v Antagoru,ale ted jsem měla chvíli na to abych byla zde, však za ty poslední týdny v lese byla příjemná změna tu být v lidské podobě a se skicákem a pastelkami, ale hlavně mit tu možnost si to tu nakreslit. *Hmm škoda, že tu není Sebastian,chtěla bych nakreslit jeho křídla.. jak se od nich odráží barva duhy..* pomyslím si přičemž se tiše uchcetnu.

Prišla som do mesta. V meste bolo málo ľudí. Čo ma ani tak moc neprekvapovalo. A tak som sa prechádzala po meste ale iba chvíľu potom som zamierila domov. Prišla som domov a ako vždy bol prázdny a nikto tu nebol. Vzdychnem si smutne a tak sa otočím a odídem z domu. Išla som späť do lesa. Tam som mala aspoň rodinu ktorá ma mala rada a na ktorú som sa mohla spoľahnúť že ma vždy počkajú a nikdy ma neopustia. Povzdychnem si a keď prídem do lesa tak sa premením na vlka a vydám sa k svojej rodine. Rozbehla som sa aby som bola čím skôr u nich a mohla som byť v teple a poriadne sa najesť. Po ceste som zavyla aby o mne vedeli a pripravili sa na mňa.

Jak jsem tu tak seděla mé myšlenky mě odebírali z tohoto světa kdo ví kam, ale jednu věc věděla jistě, tohle místo miluje a nikdy ho už neopustí. Antagor je její domov má tu Bastyho a co víc malou hrstku přál, které by nerada opustila. Odložím na chvíli skic a natáhnu se po termosce v mé brašně a upiji horkého čaje, který jsem měla v něm.Byl mátový čaj, hmm tak dobrý a osvěžujici, a co vic ted jsem se tu cítila sama.

Bežala som čo najrýchlejšie. Dostala som sa na lúku a všimnem si že pod stromom niekto sedí. Zatavím a poobzerám si tu osobu. Zdala sa mi povedomá a aj ten pach mi bol povedomí. Potichu som sa priblížila a zistila som že je to Trish. Povzdychnem si. Tú som nevidela ani nepamätám. Ale čo tam tak sama sedí? To jej nie je zima? Asi nie a možno tu ani nie je sama. Možno tu je z svojím priateľom. Každý niekoho má len na mňa každý kašle. Ja som pre všetkých ukradnutá. Nikto sa o mňa nezaujíma. Povzdychnem si a idem pomaly ďalej. Pochybujem že by chcela byť so mnou. Isto by mi povedala že je tu s niekým a chce byť sním. A tak som len prešla okolo nej a išla som ďalej. Ani som sa na ňu nepozrela pretože som vedela čo sa stane. Znova ma začali napadať myšlienky typu že odídem z tohto mesta ale tento krát už natrvalo a nikdy sa nevrátim. Veď aj tak by som nikomu nechýbala. Povzdychnem si a skloním hlavu a rozmýšľam nad tým. A tak som sa premenila na človeka a otočila som sa smerom k mestu. Nemám tu prečo ostávať. Cestou naspäť sa pozriem na Trish. „Ahoj.“ Pozdravím ju a idem ďalej.